Raven van Haven 2016

09/22/2016

V ramci pripravy na Danube SUP Marathon sme si v sobotu odskocili na Majstrovstva Viedne a Dolneho Rakuska. Format tychto pretekov je velmi popularny, kedze sa v jeden den odsutazia 2 zavody. Prvy je tradicne sprint na kratku vzdialenost, kde sutazi 4-5 SUPerov naraz proti sebe. Najlepsi postupuju pavukom dalej az do finale. Druhym pretekom je race na strednu vzdialenost. Po hromadnom starte nasledovalo cca 2,5km padlovania v plnom nasadeni. Kedze nejde o tradicny long-distance, kde sa startovne pole poriadne roztriedi, tak sa ziadna chyba neodpusta. V podstate sa ide dlhy sprint.

Zastupenie Slovakia Paddleboard Teamu bolo tento krat aj medzi najmladsimi, kedze Matej sutazil v kategorii kids 6-10. Medzi muzmi absovoval krst Vlado a Kuso si po dlhej dobe znova pripomenul, ze pretekanie nie je #SUNSETpaddling ;)

"Prve kolo sprintu som zaspal na starte. Dokazal som sa vsak este predrat dopredu a o 20cm si zabezpecit postup do dalsich vyradovacich bojov. 2 kolo po starte dvaja odskakujeme dopredu. Ideme plnu sodu hlava pri hlave, po 100m zacinam stracat a tak sa mi jedno postupove miesto z rozjazdy vzdaluje. Sprint som isiel na RRD AirRace 12'6"x28" a doska isla naozaj dobre, nemala problem drzat krok so SICmi, ktore boli uzsie..."

"Po hodinovej pauzicke tlacim do seba energy gel a pomaly sa rozpadlovavam a presuvam na start dlheho zavodu. Do startu cca 3 min a tak kecame... V tom si vsimneme, ze na startovej linii zacina byt pekna tlacenica. A tak sa prepasirujeme cez 39 pretekarov, aby sme aj my boli na co najlepsom mieste. Reaady-GO! Zacina tradicny startovy masaker. Vlny ako na Dunaji od rychlo lode ale idu vsetkymi smermi. Po par zaberoch sa moj novy Carbonovy Sportster 12'6"x29" od JP Australia zacina otlkat o SUP pretekara vedla. Pri nafukovacke by som siel plne bomby, ale teraz korigujem smer. Stoji ma to cca 5 zaberov a cezo mna sa prezenie desiatka SUPerov. Zvezem sa na vlne za borcom predo mnou a pozeram okolo seba. Vsetci sa zdaju, ze vladzu a idu na plno. Len ja nevladzem vobec :( Startove pole sa roztrhalo na 6 skupiniek. Ja si fucim medzi 3-4. A pomaly sa blizia 2 boje, kde sa otocime a potom uz len spat. Na bojkach si verim a na prvej idem cez 2 borcov dopredu. Druha boja je len par metrov za prvou a tam odparam dalsieho SUPera (u/ú si dopln ako ti to vyhovuje). Keby chodili na nase kurzy paddleboardingu #somSUPer, tak by som to mal tazsie ;) Hned za bojkou idem plny nadsenia, ze ako dobre to ide cez dalsieho borca. Ale ten sa ma chyta ako kliest, alebo ako komar (poznate to v jednej ruke SUP v druhej ruke SUP ides z vody a vtedy je komar frajer, ked vie, ze tie SUPy nezlozis). Lutujem, ze som mu nezostal na vlne a neposetril sily. 1500m odpadlovane, pred nami nikto, borec stale na mne a za nami dostatocna diera. Cas na nejaku tu taktiku ;) polavujem teda na chvilu, aby som si otestoval borca. Ak by sa predomna nahrnul, tak mu skocim do vlny posetrim sily a skusim ho presprintovat na zaver. Borec vsak nic, drzi rozosptup. Davame takto asi 100m a pomaly sa blizi ciel, borec ma dost, ja mam dost. Ale chcem sa vyhnut nejakemu zbesilemu zaverecnemu sprintu, tak nastupujem a postupne natahujem rozdiel na dlzku jednej dosky. Signal a ciel. Konecne. Ten usmev, ta ulava, konecne sa mozem okupat a chytit spat svoj vlastny dych..."

*tento text nepresiel a nikdy neprejde jazykovo-gramatickou korekturou